Portál:Kozmonautika

Astronómia

Kozmonautika

Slnečná sústava

Hviezda

	Kozmonautický portál
Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc. Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. február - 1683 článkov)

1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž

Obrázok týždňa Prechodová komora Quest Joint Airlock na Medzinárodnej vesmírnej stanici ďalšie obrázky... Výročia 20. marec 1960 – narodil sa Jurij Georgijevič Šargin, ruský kozmonaut 1964 – založenie Európskej organizácie pre výskum vesmíru (ESRO) ďalšie výročia... Vybraný citát „Zvedavosť je podstatou ľudskej existencie. Kto sme? Kde sme? Odkiaľ pochádzame? Kam vlastne smerujeme? Ja to neviem. Nemám na tieto otázky odpovede. Neviem, čo je za rohom. Ale chcem to zistiť.“ – Eugene Cernan ďalšie výroky... Odporúčaný článok Opportunity (angl. "príležitosť", oficiálne: MER-B) je kozmická sonda, ktorej hlavná časť je druhým z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA. Opportunity pristála na Marse 25. januára 2004 v pristávacom module. Štart sa uskutočnil 7. júla 2003 v čase 03:18:15 UT s nosnou raketou Delta 7925. Po 203-dňovom lete pristávací modul pristál na povrchu Marsu v oblasti Meridiani Planum podobným spôsobom ako jeho predchodca Mars Pathfinder. Pristávací modul po pristátí zaistil otočenie vozidla (roveru) do pracovnej polohy a rover z neho bezpečne zišiel na povrch Marsu. Rover je vlastne mobilné geologické laboratórium, ktoré sa pohybuje k vybraným povrchovým útvarom a detailne ich analyzuje. Jeho pohyb zabezpečuje šesťkolesový podvozok, ktorý je schopný prekonať aj prekážky väčšie ako priemer kolies. Na rozdiel od svojho dvojčaťa Spirita je Opportunity aj po ôsmich rokoch práce na Marse stále činná, čím mnohonásobne prevýšila svoju pôvodne plánovanú 90-dňovú životnosť. celý článok... ďalšie odporúčané články... Kategórie Kozmonautika: Kozmické agentúry – Kozmické misie – Kozmonauti – Kozmické programy: Kozmické programy NASA – Ruské kozmické programy – Sovietske kozmické programy Kozmické sondy: Kometárne sondy – Medziplanetárne sondy – Planetárne sondy – Slnečné sondy Prieskum vesmíru: Prieskum Merkúra – Prieskum Venuše – Prieskum Mesiaca – Prieskum Marsu – Prieskum Jupitera – Prieskum Saturna – pozri aj Dejiny prieskumu vesmíru Rakety: Balistické rakety – Nosné rakety – Prieskumné rakety – Raketové stupne Umelé družice Zeme: Kozmické observatóriá – Meteorologické družice – Telekomunikačné družice – Satelitné navigačné systémy Kozmonautika na Slovensku všetky kategórie... Články Hlavné témy: Aktívny let – Astrodynamika – Astronavigácia – Bezváhový stav – Gravitácia – Kozmický let – Kozmický program – Preťaženie – Reaktívny motor – Stredisko riadenia vesmírnych letov – Tiažové zrýchlenie – Výstup do otvoreného vesmíru – Umelé kozmické teleso – Úniková rýchlosť Rakety: Saturn V – Jupiter – Atlas – Thor – V2 – Proton – Sojuz ... Kozmické lode: Mercury – Gemini – Apollo – Space Shuttle – Vostok – Voschod – Sojuz – Orion – Šen-čou – Dragon 2 – Boeing CST-100 Starliner Raketoplány: Buran – Columbia – Challenger – Discovery – Atlantis – Endeavour – Pathfinder Sondy: Pioneer 10 – Pioneer 11 – Voyager 1 – Voyager 2 – Galileo – Cassini – Deep Impact – NEAR Shoemaker – SOHO – Stardust – Mars Pathfinder – Mars Express ... Kozmické observatóriá: Hubbleov vesmírny ďalekohľad – Spitzerov vesmírny ďalekohľad – Chandra – Compton GRO,... Kozmické stanice: Saľut – Skylab – Mir – Medzinárodná vesmírna stanica – Tchien-kung 1 – Tchien-kung 2 – Kozmická stanica Tchien-kung Najlepšie články Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107 Čo je Najlepší článok? Ďalšie dobré články Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2 Čo je Dobrý článok? Príbuzné portály Fyzikálny portál Astronomický portál Portál slnečná sústava Letecký Portál Najnovšie články Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station · Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol · Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb · Čínska aerokozmická spoločnosť pre vedu a technológie · Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety · Space Task Group · Robert Rowe Gilruth · Gene Kranz · Astra (satelit) · Astra 19,2°E · Super Heavy (raketový stupeň) · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm) · SpaceX Crew-2 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol · Ingenuity · Planetárna ochrana · Impakt astronomického telesa · CubeSat · ISRU · Obývateľná základňa · Projekt DART · Protimeteorický štít · Perseverance (rover) · Starship (raketa) · Program Artemis · Mars 2020 · SpaceX Demo-2 · Solar Orbiter · Spektr-RG · Lissajousova obežná dráha · Halo orbita · Dlhý pochod 5 (raketa) · Boeing Orbital Flight Test · Heliosynchronná obežná dráha Zoznamy Kozmonauti: Zoznam lunárnych astronautov – Zoznam základných posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam návštevníkov Medzinárodnej vesmírnej stanice – Zoznam kozmonautov podľa mena Lety: Zoznam pilotovaných vesmírnych letov – Zoznam kozmických letov podľa roka – Zoznam pilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam nepilotovaných letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2010 – 2019 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 2000 – 2009 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1990 – 1999 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1980 – 1989 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1970 – 1979 – Zoznam pilotovaných vesmírnych letov, 1961 – 1969

Vedeli ste, že... ...pri štarte misie Artemis 1 boli použité komponenty z 83 letov raketoplánov? ...na vykonanie rovnakého množstva práce, na aké marťanské vozidlá Mars Exploration Rover potrebovali celý marťanský deň (sol), by astronautovi na povrchu Marsu stačila zhruba jedna minúta? ...na Floride stojí okrem presláveného Kennedyho kozmického strediska aj vojenský kozmodróm Cape Canaveral Space Force Station? ...najnovší modul ISS, Nauka, má ešte komponenty z programu kozmickej stanice Mir? ...najriskantnejšie misie raketoplánov boli servisné misie k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu, pretože v prípade úniku paliva z raketoplánu by sa z nich nevedeli včas vrátiť naspäť? ...tri z vyrobených letuschopných exemplárov kozmickej lode Apollo nikdy nevzlietli? ďalšie zaujímavostí... Novinky 11. marec 2023 Kozmická loď Crew Dragon s posádkou expedície Crew-5 sa odpojila od spojovacieho uzla na module Harmony na ISS a bezpečne pristála. Jej štvorčlenná posádka zložená z dvoch Američanov, jedného Japonca a jednej Rusky tak ukončila svoj zhruba polročný pobyt na ISS.[1] 7. marec 2023 Japonská raketa H-3 havarovala pri pokuse vyniesť na obežnú dráhu trojtonovú družicu ALOS-3. Pravdepodobne došlo k zlyhaniu druhého stupňa. Išlo o prvý pokus o štart tejto rakety vzniknutej vylepšením rakety H-2.[2] 2. marec 2023 Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala raketa Falcon 9 s kozmickou loďou Crew Dragon na misiu Crew-6. Na jej palube je štvorčlenná posádka v zložení Stephen Bowen, Warren Hoburg, Sultán AlNejadí a Andrej Feďajev. Štvorica sa stala súčasťou dlhodobej posádky ISS.Štart mal prebehnúť už 27. 2., ale odložil sa kvôli technickému problému na rampe.[3] [4] 28. február 2023 Už štvrtýkrát v priebehu februára odštartovala raketa Falcon 9 s nákladom družíc Starlink. Pristátie prvého stupňa na plávajúcej plošine sa stalo 100. pristátím raketového stupňa SpaceX v sérií pristátí bez nehody. Jej nákladom boli po prvý raz družice 2. generácie Starlinkov.[5] 24. február 2023 Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala raketa Sojuz s nepilotovanou kozmickou loďou Sojuz MS-23. Táto neobyčajná misia bez posádky bola vyslaná ako náhrada za loď Sojuz, ktorá je pripojená k ISS a z ktorej unikla chladiaca kvapalina. Novým Sojuzom sa má vrátiť na Zem posádka Sergej Prokopjev, Dmitrij Petelin a Frank Rubio, ktorá priletela v súčasnosti poškodeným Sojuzom. Pripojenie k stanici sa očakáva o dva dni.[6][7] 21. február 2023 Podľa vyjadrenia agentúry Roskosmos je príčinou poškodenia lode Progress, z ktorej unikla chladiaca kvapalina, zásah cudzím telesom. Opiera sa o fotografiu, na ktorej v servisnej sekcii lode vidieť dieru s priemerom 12 mm. Vyšetrovanie ešte nie je uzavreté.[8] 18. február 2023 Poškodený Progress naložený odpadkami sa oddelil od ISS. Bezpilotná kozmická loď, z ktorej týždeň predtým unikla chladiaca kvapalina, bola po oddelení dôkladne vyfotografovaná, čo malo pomôcť v hľadaní príčiny poškodenia. Žiadne vonkajšie poškodenie však nie je po tejto inšpekcii zjavné. Po zvažovaní, či sa loď opäť nepripojí k stanici, aby mohla byť lepšie preskúmaná, však bol vydaný súhlas s jej stiahnutím z orbity a zhorením v atmosfére, ako je pre odpútané Progressy bežné.[9] 11. február 2023 Z bezpilotnej zásobovacej lode Progress pripojenej k ISS uniklo chladiace médium. Nie je známe, či to súvisí v podobným problémom na lodi Sojuz, ktorá vychádza z rovnakej konštrukcie, ani čo je príčinou tohto problému. Táto anomália odložila pripravovaný štart bezpilotnej lode Sojuz, ktorá má nahradiť podobne poškodený Sojuz pripojený k ISS.[10] 29. január 2023 Rover Perseverance vyložil poslednú, desiatu vzorku, ktorú odobral z marťanského povrchu. Ukončil tak zhruba 1,5-ročné obdobie zbierania vzoriek zo zaujímavých lokalít. Z každého miesta odobrala sonda vzorku dvojmo, pričom jednu ampulku z páru vyložila na Mars a jednu si ponechala, aby sa ju sama pokúsila priniesť k návratovej sonde, ktorá sa plánuje vyslať na marťanský povrch. Vyložené vzorky umiestnené päť až pätnásť metrov od seba slúžia ako záloha pre prípad zlyhania rovera a k návratovému modulu by ich mali priniesť marťanské helikoptéry.[11] 11. január 2023 Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba objavil svoju prvú exoplanétu, LHS 475 b, ktorá sa nachádza v súhvezdí Oktant vo vzdialenosti 41 svetelných rokov a má takmer rovnakú veľkosť ako Zem. 11. január 2023 Po zhodnotení poškodenia kozmickej lode Sojuz, z ktorej uniklo chladiace médium, sa Roskosmos rozhodol vyslať pre návrat posádky náhradný Sojuz. Ten by mal štartovať 20. februára kompletne bez posádky. Po pripojení sa k ISS sa v ňom vráti na Zem dlhodobá posádka v zložení Prokopjev, Petelin a Rubio.[12] 10. január 2023 Pokus americkej firmy Virgin Orbit vyniesť do vesmíru prvé družice z územia Veľkej Británie skončil neúspechom. Štart lietadla, ktoré vynieslo raketu LauncherOne, prebehol dobre, ale raketa samotná zlyhala. Zanikol tak celý náklad prinajmenšom deviatich malých družíc.[13] Staršie správy Zdroje Osobnosť mesiaca Robert Hutchings Goddard (* 5. október 1882, Worcester – † 10. august 1945, Baltimore) bol americký inžinier a jeden zo zakladateľov raketovej techniky. Počas svojho dospievania začal byť fascinovaný všetkými vecami okolo pyrotechniky a onedlho mladý Robert začal sám rozoberať, miešať zmesi a vypúšťať svoje vlastné pyrotechnické hračky, ktoré mali až prekvapivo dobré výsledky po stránke pohonných zmesí. Okolo šestnásteho roku sa v jeho živote objavil ďalší malý podnet, ktorý ho priviedol pravdepodobne k tomu, čo počas svojho života bude robiť. V tejto dobe sa mu do ruky dostala kniha legendárneho sci-fi autora H. G. Wellsa Vojna svetov. Po jej prečítaní začal snívať o možnostiach letov k iným planétam. Roku 1902 sa mu potom na South High School vo Worcesteru do rúk dostal článok Vesmírna navigácia (The Navigation Of Space). Roku 1908 Goddard zakončil štúdium na Worcester Polytechnic Institute a rozhodol sa ísť študovať na Clark Univerzity vo Worcesteri, kde o tri roky neskôr dostal doktorát z fyziky a po skončení začal na univerzite aj vyučovať. V roku 1912 dokončil svoju matematickú teóriu raketových pohonov na tuhé palivá nezávisle od ďalšieho skvelého odborníka K. E. Ciolkovského. Dospel k rovnakým záverom ako on, a tak sa vrhol na ďalšiu prácu. Ňou bola teória kvapalinových rakiet a motorov, od ktorých si sľuboval, že jedného dňa by mohli človeka dopraviť až do vesmírneho priestoru. celý článok... ďalšie osobnosti... Prebiehajúce misie Nepilotované: Čchang-e 4 vo vesmíre 4 roky a 103 dní Parker Solar Probe vo vesmíre 4 roky a 214 dní Hajabusa 2 vo vesmíre 8 rokov a 107 dní Čchang-e 3 vo vesmíre 9 rokov a 109 dní ExoMars vo vesmíre 7 rokov a 6 dní Hubblov vesmírny ďalekohľad vo vesmíre 32 rokov a 330 dní Chandra vo vesmíre 23 rokov a 240 dní Juno vo vesmíre 11 rokov a 227 dní Lunar Reconnaissance Orbiter‎ vo vesmíre 13 rokov a 275 dní Mars Odyssey vo vesmíre 21 rokov a 347 dní Mars Reconnaissance Orbiter vo vesmíre 17 rokov a 220 dní Mars Science Laboratory vo vesmíre 11 rokov a 114 dní New Horizons vo vesmíre 17 rokov a 60 dní OSIRIS-REx vo vesmíre 6 rokov a 193 dní STEREO vo vesmíre 16 rokov a 145 dní Voyager 1 vo vesmíre 45 rokov a 196 dní Voyager 2 vo vesmíre 45 rokov a 212 dní ďalšie Pilotované: Medzinárodná vesmírna stanica Expedícia 69 Sergej Prokopiev (2), veliteľ, Roskosmos (CPK) Dmitrij Petelin (1), palubný inžinier 1, Roskosmos (CPK) Francisco Rubio (1), palubný inžinier 2, NASA Stephen Bowen (4), palubný inžinier 3, NASA Warren Hoburg (1), palubný inžinier 4, NASA Sultán an-Nijádí (1), palubný inžinier 5, MBRSC Andrej Feďajev (1), palubný inžinier 6, Roskosmos (CPK) Čínska vesmírna stanica Expedícia 4 Fej Ťün-lung (2), veliteľ, PLAAC Teng Čching-ming (1), operátor 1, PLAAC Čang Lu (1), operátor 2, PLAAC (V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.) Správcovia portálu Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Eryn Blaireová Andrej-airliner

	Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Vytvoriť: Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Cyclon, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Gateway (stanica), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Starliner, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie... Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky... Upraviť: Centaur (raketový stupeň) Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika  Architektúra ·  Astronómia ( Hviezda ·  Slnečná sústava) ·  Biológia ·  Cesty ·  Fyzika ·  Geografia ·  Chémia ·  Informatika  Kozmonautika ·  Letectvo ·  Matematika ·  Medicína ·  Pes ·  Vedy o Zemi Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť  Divadlo ·  Film ·   História ·  Hudba ·  Jazyk ·  Literatúra ·  Ľudia ·  Politika ·  Šport ( Tenis ·  Šach) Krajiny a regióny  Belgicko  Česko  Fínsko  Francúzsko  Luxembursko  Rusko  Samoa  Slovensko  Bratislava  Košice  Žilina  Taliansko  Vatikán  Byzantská ríša