Portál:Fínsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Flag of Finland.svg
Fínsky portálupraviť
Coat of arms of Finland.svg
EU location FIN.png

Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.su členom EÚ(2004). v litve sa taží kames štastia Jantár. Jantárová komnata


Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.

S portálom je spojených 277 článkov
Odporúčaný článokupraviť
The War in Finland, 1940 HU55566.jpg

Zimná vojna (fínsky Talvisota) je súčasťou druhej svetovej vojny. Prepukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol vylúčený zo Spoločnosti národov. Vojna skončila prímerím 13. marca 1940. Fínsko bolo prinútené odstúpiť rozsiahle územia (Rybársky polostrov, Ladožskú Karéliu a Karelskú šiju). Nepresvedčivý výkon Červenej armády v tejto vojne viedol k prudkému prepadu jej prestíže a presvedčil Hitlera, že ZSSR ľahko porazí. Na druhej strane Červená armáda tak dostala šancu vykonať určitú reorganizáciu a nápravu niektorých chýb. Navyše na poste komisára pre obranu nahradil Klimenta Vorošilova Semion Timošenko, čo Červenej armáde veľmi prospelo.

Medzi Fínskom a Sovietskym zväzom existoval pakt o neútočení uzatvorený v roku 1932 a neskôr predĺžený, hoci vzťahy medzi oboma krajinami boli na bode mrazu. ZSSR prijal na svojom území veľkú časť komunistov, ktorí utiekli z Fínska po porážke ich povstania, verejne označoval Fínsko ako „budúcu zväzovú republiku“ a viedol štvavú kampaň proti tejto krajine a jej predstaviteľom. Fínsko bolo zasa pobúrené spôsobom, akým ZSSR „naplnil“ prísľub autonómie pre Východnú Karéliu, ktorý zložil v roku 1920 pri uzatváraní mierovej zmluvy z Tartu a prijalo na svojom území utečencov z tejto oblasti.


Osobnosť mesiacaupraviť
Nositeľ Nobelovej ceny
Martti Ahtisaari.jpg

Martti Oiva Kalevi Ahtisaari (IPA: Prehrať [ˈmɑrt:i ˈoivɑ ˈkɑleʋi ˈɑhtisɑ:ri]) (* 23. jún 1937, Viipuri, teraz Vyborg) je fínsky politik a diplomat, ktorý bol v rokoch 1994-2000 prezident Fínska. V súčasnosti je zvláštny splnomocnenec OSN pre Kosovo. Nositeľ Nobelovej ceny za mier pre rok 2008.

Narodil sa vo fínskom meste Viipuri (teraz Vyborg v Rusku). Jeho prastarý otec z otcovej strany sa prisťahoval z južného Nórska. Ahtisaariho otec Oiva získal fínske občianstvo až v roku 1929. V roku 1935 si zmenil priezvisko z Adolfsen na Ahtisaari. Počas Pokračovacej vojny odišiel na front ako vojenský mechanik a Martti spolu s matkou Tyyne sa presťahovali do Kuopia. Tam strávil Martti detstvo a navštevoval základnú školu. V roku 1952 sa jeho rodina presťahovala do Oulu, kvôli zamestnaniu jeho otca. Tu sa Martti pridal ku YMCA, s ktorým navštívil Pakistan aby tam viedol aktivitu združenia. Po návrate do Fínska sa počas vysokoškolských štúdii v Helsinkách stal členom organizácie AIESEC.


Vedeli ste, že...upraviť
  • ... vo Fínsku nie je žiadne miliónové mesto?
  • ... 5,5% obyvateľov Fínska má ako materinský jazyk švédčinu?
Obrázokupraviť

Ostrovný hrad Olavinlinna

Ostrovný hrad Olavinlinna na území obce Savonlinna vo Fínsku.


Miesto a zoznam týždňaupraviť
View on Inari Lake.jpg

Inari (fínsky Inarijärvi, laponsky Anárjávri, inarským dialektom Aanaarjävri, švédsky Enare träsk) je jazero vo fínskom Laponsku v obci Inari. Leží na sever od polárneho kruhu, približne 1 100 km severne od Helsinek. Kvôli jeho polohe sa môže v chladných rokoch stať, že jazero zostane od novembra do júna úplne zamrznuté.

Rozloha jazera je 1040,28 km². Jazero je 80 km dlhé a 40 km široké. Maximálna hĺbka je 94 m. Jazero leží v nadmorskej výške 118 m v širokej zníženine tektonicko-ľadovcového pôvodu.

Desať najväčších jazier Fínska
  1. Saimaa, 4 377 km²
  2. Päijänne, 1 081 km²
  3. Inari, 1 040 km²
  4. Iso-Kalla, 898 km²
  5. Pielinen, 894 km²
  6. Oulujärvi, 887 km²
  7. Keitele, 494 km²
  8. Puula, 331 km²
  9. Höytiäinen, 283 km²
  10. Näsijärvi, 256 km²

Správcoviaupraviť
  • Portál Fínsko založil 2. mája 2007 - Lubo 586
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkovupraviť
Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg Hviezda · Jupiter and moon.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Airplane template.png Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis · ChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny